Stará Mezopotámia A Zlatníctvo
Ťažba zlata a jeho opracovávanie, umelecké diela minulosti skryté v múzejných sálach snáď celého sveta. Prečo sme si tento kov tak zamilovali a hodláme na ňom stavať aj do budúcnosti? Odpoveď sa možno skrýva v zázemí prvých ľudských civilizácií. Riečne naplaveniny alebo červená žila, ktorá je až na povrchu – už Sumeri milovali zlato, frýžski králi ako Midas sa dokonca stávajú kultúrnym symbolom, ktorý pred veľkou vášňou pre zlato priamo až varuje. Zlato sa vo veľkom ťažilo nielen v Kolchide, ale aj krajinách na východ od Perzského zálivu. Znamená to jediné, Mezopotámia sa v ňom priamo topila, aj keď priamo nemala vlastné náleziská, bola vo veľmi výhodnej polohe a zlato sa sem dostávalo hlavne obchodom.
Sumerské božstvá mali so zlatom pozitívny vzťah
Doslova vládcovia zlata, tak sa hovorilo bohom vo svete Sumeru a podobný názor mali nakoniec aj Egypťania, o cennom kove sa zmieňuje aj množstvo staroindických spisov. Mezopotámia dobre poznala umenie výroby zliatin zlata s inými kovmi, ktorá potom znamená vyššiu tvrdosť a odolnosť. Zlatník bolo remeslo, ktoré sa dedilo z otca na syna a bolo mimoriadne prestížne. Bohužiaľ, pre dnešnú archeológiu sa nezachovalo veľa, pretože práve oblasť okolo Eufratu a Tigridu bola mnohými dobyvateľmi skutočne vyplienená av prvom rade išlo novým vládcom práve o zlato.
V Mezopotámii bolo zlatníctvo rovnako obľúbené ako keramika, Sumerom nerobilo problém cizelovania a letovania, oproti zlatníkom z Egypta (nielen) v týchto dvoch disciplínach priamo vynikali. Čo sa vyrábalo najčastejšie? Išlo hlavne o amulety, pretože zlato malo rozhodne náboženský význam, ale samozrejme aj spony a náušnice, pretože nielen mezopotámske ženy sa zdobili skutočne s veľkou obľubou. Roztepať zlato do fólie, ktorá bude mať len tisícinu milimetra, potom dokázali v antickom svete hlavne tu. Snáď len škoda tých lúpeží v priebehu storočí, zbierky múzeí mohli byť oveľa zaujímavejšie.
